Vždy som si myslela, že som silná žena,ktorá si jednoducho nepotrebuje nič na celom svete dokazovať. Asi je však jasné, že čím viac sa o tom snažíme presvedčiť, tým viac si uvedomujeme, ako sa vlastne klameme. Aj keď máme pocit, že to má nejaký význam, mýlime sa v tom. Oveľa častejšie, ako by sme si pripustili. Ja som si o sebe naozaj myslela, že som silná žena, bola som o tom taká presvedčená, že by mi nikto nikdy nemohol povedať opak. A dokonca ani vtedy, keď som už sama vedela, že to vlastne nemá význam. A že si musím pripustiť, že nie som dokonalá.
Bolo to však pre mňa vážne ťažké, lebo som akosi vyrastala s tým, že musím byťdokonalá hlavne sama pre seba. To však neznamenalo, že nemôžem byť pre seba občas zraniteľná. Že si to nemôžem pripustiť aspoň na chvíľu. Ale ja som držala tvár pred sebou a aj pred všetkými ostatnými ľuďmi. Takto som klamala sama seba. Rozhodla som sa, že si priznám, že nie som dokonalá a že ani nikdy nebudem. A aby som to spečatila, musela som si niečo kúpiť. Nejaký symbol pre to, aby som už samú seba nikdy neklamala. Ani vtedy, keď sa mi niečo nepodarí.
Rozhodla som sa preto, že si kúpim strieborny naramok. Možno je to pre niekoho smiešne, no pre mňa to bol naozaj symbol toho, že nie som neomylná a že skutočne môžem urobiť občas aj to, že sa zložím. Myslím si, že každý by si to mal raz za čas uvedomiť. Je to dôležité. Je to podstatné. A hlavne pre ľudí, ktorí nie sú zvyknutí na to, že niekedy urobia chybu. Myslím si, že sa na to musíme zamerať. A že je to vážne jedna z najdôležitejších vecí, ktoré urobíme. Mne práve tento doplnok pripomínal, že si môžem dovoliť urobiť chybu. A to teda nielen jednu. Každý by si to mal uvedomiť, nech sa deje čokoľvek. Inak sa vystavujeme tomu, že budeme so sebou vždy nespokojní. A to predsa nechceme, no nie? Nikto to nechce.